Výchovné poradenstvo

 
Čo je to šikanovanie ?
Mgr. Adriana ŠTRAUSOVÁ
 
Šikanovanie je akékoľvek správanie sa žiaka alebo žiakov, ktorých zámerom je ublížiť inému žiakovi alebo žiakom, prípadne ich zastrašovať. Je to cieľavedomé a opakované použitie násilia. Prejavuje sa v rôznych podobách – fyzické útoky, urážanie, prezývky, nadávky, výsmech, ohováranie, tvrdé príkazy agresora, poškodzovanie a odcudzovanie vecí , atď.
 
Agresor je podľa z. 300/2005 Z.z. – Trestný zákon – trestne zodpovedný /dovŕšenie 14 -teho roku veku/.
 
Akékoľvek informácie o šikanovaní je treba oznámiť rodičom, učiteľom, polícii!!!
 
Šikana sa rieši okamžite, akékoľvek podozrenie sa konzultuje s triednym učiteľom, výchovným poradcom, členom vedenia školy, špeciálnou inštitúciou akou je Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), pripadne s orgánmi Policajného zboru SR (PZ SR).
 
Informácie pre žiaka
Pamätaj si :
  • Neodsudzuj niekoho len preto, že je slabší, má nejaký handicap, iné názory, záujmy, jednoducho že je iný...
  • Neschvaľuj agresívne správanie svojich spolužiakov.
  • Nemlč, ak je niekto ponižovaný, neprizeraj sa nečinne, nebuď ľahostajný (to nie je to „žalovanie“).
  • Vedz, že všetko sa dá vyriešiť, keď to niekomu povieš.
Informácie pre rodiča
Ako spoznať šikanované dieťa :
  • Dieťa nemá kamarátov, nenavštevujú ho spolužiaci.
  • Nehovorí o tom, čo sa deje v škole.
  • Bojí sa ísť do školy, alebo zo školy, bolí ho brucho, má teplotu.
  • Výrazne sa mu zhoršil prospech.
  • Prichádza domov zašpinené, má poškodené šaty, modriny.
  • Udáva nepravdepodobné vysvetlenia.
  • VJe smutné, depresívne, nechutí mu jesť.
  • Často si pýta peniaze, s výhovorkou, že niekto mu ich „ukradol“, podozrivo „stráca“ svoje veci.
Čo môžete urobiť :
  • Pokúste sa dieťa primäť k tomu, aby vyjadrilo svoje pocity.
  • POZORNE ho počúvajte, neobviňujte ho.
  • Pokúste sa získať čo najviac dôkazov o vzniknutej situácii.
  • Ak sa šikana vyskytuje v škole, bezodkladne navštívte triedneho učiteľa, výchovného poradcu, alebo školského psychológa.
  • Poslednou možnosťou je obrátiť sa na orgány PZ SR.